Nedávno mi niekto povedal, že som preplnená citmi. Nepočula som to prví krát, zrejme ani posledný. Pred tým som to počúvala ako výčitku. Tentoraz to bolo jednoduché konštatovanie. Konštatovanie človeka, ktorý ma pozná krátko, ale odhadol ma tak isto ako niekto, kto ma poznal roky.
Priznám sa, že som už ležala v posteli s napichnutými slúchadlami pripravená na snívanie, keď som znova zapla notebook. Zrejme nie som ničím výnimočná, ak večer pred spaním uvažujem nad mojimi starosťami, radosťami, sklamaniami, neúspechmi, úspechmi. V človeku sa miešajú myšlienky, slová, pocity. Výnimočná budem asi len tým, že mám potrebu ich napísať. Prečo? Pretože som preplnená pocitmi a potrebujem ich dostať von. Cítim nejakú povinnosť poučiť, podať ďalej to cenné, na čo časom prichádzam. Nie som blázon, len človek, ktorý preciťuje ..., preciťuje všetko. Ako fúka vietor, ako sa usmievala žena sediaca oproti mne vo vlaku, ako plakal muž pod šiltoukou, na lavičke. Vnímam akí sú ľudia zlí, akí sú ľudia dobrí. Vnímam čo trápi a teší ľudí okolo mňa. Som preplnená citmi? Som. Som hlúpa, že som nezavrhla človeka, ktorý to vytiahol na mňa ako výčitku a nezačala skôr hľadať človeka, ktorý to bude vidieť ako výhodu. Ako niečo, čo je na mne pekné. Nikdy, nikdy sa už nebudem držať človeka, ktorý si ma nebude vážiť. Ako človeka, ako priateľa, ako lásky. Ľudí, ktorí vidia do Vašej skutočnej duše je málo, práve preto je taká cenná. Pretože nie každý do nej vidí a povedzme si pravdu, nie každého aj zaujíma. Vážte si ľudí, ktorí do nej chcú vidieť, ktorí do nej vidia. Neľakajte sa ich. Neznamená to nebezpečie pre Vás, sú pre Vás oporným bodom, aby ste žili správne - podľa Vášho presvedčenia. Človek, ktorý Vás chce zmeniť, nie je ten pravý pre Vás, či ako priateľ, či ako láska. Pokiaľ Vašu dušu neprijme takú, aká je, nemôže Vás milovať, no nemôže Vám ani ublížiť...
Myšlienky sa miešajú, srdce niekedy krváca, niekedy kvitne ako ľalia. Niekedy sa usmievate, niekedy plačete. Všetko to patrí k životu. Zadívajte sa na ľudí, spomeňte si, že sa koniec blíži, pretože raz príde. Neodvratne Váš život plynie, čas sa točí a chvíle sa krátia. Staré končia, nové začínajú, ale vrátiť nemôžete ani jednu. Nebojte sa lásky, nebojte sa dobrodružstva, nebojte sa riskovať. Lebo život je krátky. Lebo cit sa môže stratiť, ak budete mrhať časom rozmýšľaním. Alebo sa nestratí nikdy, ale stratí sa možnosť vyjadriť ho. Nie je jedno, či budete čakať celý život, alebo budete šťastný tu a teraz! Neváhajte, nemrhajte, neplačte nad rozliatym mliekom. Buď ho vylížte z podlahy, alebo choďte po handru. Ale nerieďte ho ešte viac slzami, pretože ho tak, či tak nevrátite do krabičky. Choďte a buďte šťastní!
Jednoduchý vzorec: skúsiš - uvidíš, neskúsiš - nezistíš. Buď to bude dobré, alebo sa poučíte. O tomto je život. O tomto bola moja dnešná večerná samota ...
