.post-title { text-align:center; }

pondelok, 25. marca 2013

Tag - This or That?

Ahoj, ahoj.
Dnes len jeden Tag.  Písala ho dnes wykyy. Tak som sa inšpirovala. Otázky mám z jej tagu.
 
1. Bronzér alebo lícenka?
Väčšinou to kombinujem. Bronzérom si vykontúrujem tvár a lícenkou už len dofarbím priamo líčka. Ak sa mi však nechce, či sa ponáhľam, dám si radšej lícenku.

2. Linka alebo riasenka?
Riasenka, samozrejme. Bez riasenky mám holú tvár :).

3. Make up alebo korektor?
Určite make-up. Keby si mám flakovať celú tvár orektorom, rovno si môžem naniesť dobrý krycí make-up.

4. Neutrálne alebo farebné očné tiene?
Je to asi tak v pomere jedna ku jednej. Záleží od toho, aké je ročné obdobie, či je večer, či potrebujem denné líčenie. O akú príležitosť sa jedná. Ale milujem aj neutrálne líčenie a milujem aj farby. Matné, trblietavé, kryklavé, všetky! :)

5. Štetce alebo hubičky?
Jednoznačne štetce! Čo sa týka očí, je dávajú väčšie možnosti pri miešaní farieb a pri nanášaní make-upu sa mi tiež pracuje so štetcom lepšie.

6. Dlhé či krátke nechty?
Určite dlhé, len keby mi ich už ten niekto/niečo doprialo. Nonstop sa mi lámu a štiepajú, takže som prinútená ku krátkym. Ale určite to nie je dobrovoľné.

7. Umelé či prirodzené nechty?
Mala som už aj gelové, niekedy aj vyše roka, inokedy pol roka. No stále som sa vrátila k prirodzeným. Mám doma 548 963 lakov a bolo mi ľúto, že ich nevyužívam. Takže momentálne prirodzené. No nevylučujem, že sa niekedy vrátim ku gelovým. Páčia sa mi obe verzie.

8. Telové mlieko alebo maslo?
Nie som tip, ktorý sa poctivo natiera, nemám na to čas, ani chuť. No, keď už, tak volím možnosť, ktorá sa mi lepšie rozotiera. Zvyčajne sú to Garnier mlieka, no mám doma aj skvelé maslo z Lidlu v originálnom kelímku. Myslím, že mangové. Je fakt dobré.

9. Rifle alebo tepláky?
Doma tepláky, von rifle.

10. Šatky alebo čiapky?
Šatky nosím rada. Na krku. No a s čiapkami je to u mňa dosť mizerné. V každej vyzerám ako idiot. Akurát jednu jedinú mám, ktorá sa mi hodí. Taká zimná jazdecká z HM-ka. Krémová, so zlatou sponou. Ukazovala som Vám ju v mojom prvom videotagu.

11. Dlhý alebo krátky rukáv.
Mám radšej krátke. Dlhé si všetky aj tak vyhŕňam :).

12. Bodky alebo prúžky?
Jednoznačne bodky. Pripomínajú mi retro štýl, ktorý mám vemi rada, takže určite dots.

13. Drdol alebo cop?
Keby si viem urobiť drdol, určite by som ich rada nosila, no neviem. Takže buď cop, alebo rozpustené vlasy. Teraz som si veľmi obľúbila natočené.


Wykyy do tagu nikoho neoznačila, ja by som to však rada urobila.

Takže na napísenie tohto tagu označujem:

MOMO

nedeľa, 24. marca 2013

Plans for next week

Z tohto príspevku som chcela urobiť pravidelný post, no toľko zmien a behačiek som mala poslednú dobu a najmä v nedeľu, že som naň zabúdala. 
Tento týždeň bude pre mňa znova masaker. Musím aktívne makať na diplomovke, už sa mi kráti čas. Sťahujem sa k mojej najlepšej priateľke. S ňou som chcela bývať už roky, no nejak to nevychádzalo. Nevedela som sa pohnúť, kým som bola s mojím bývalým. Čakala som zázrak, že pôjdem bývať s ním. Už sa na ňu veľmi teším. Veľmi sa teším na víkend, pôjdeme s priateľmi na chatu. Chalani budú chytať ryby, mi holky im budeme robiť spoločnosť a variť guláš. Bude to taká pohoda na sviatky. Nič lepšie si neviem ani predstaviť, keďže sme dlho, dlho, dlho ročná partia a sme veľmi dobrí priatelia.
Za chvíľočku znovu cestujem späť do Bratislavy a idem rovno do práce, čo sa mi veľmi v nedeľu nechce, ale hádam to rýchlo ubehne.

Aké máte plány na budúci týždeň vy? Ktorá z Vás sa trápi s diplomovkou rovnako ako ja?

Prajem Vám pekný zvyšok nedele.


Momo

streda, 20. marca 2013

Charita, ktorá je dostupná pre každého

Áno, ja viem, dnes som Vás sľúbila nail inspiration, ale bude to niečo úplne iné.
Dnes som trošku blúdila po internete a ani neviem ako, skončila som pri charite. 
Je veľa organizácií, ktoré sa venujú charite. Bohužiaľ, je menej ľudí, ktorí na ňu aj prispievajú. Mnohým z nich to nedovoľuje finančná situácia. Práve preto sa mi veľmi zapáčila myšlienka CHARITY SHOP - Bazár sv. Alžbety.

utorok, 19. marca 2013

Metal chocolate nail inspiration

Ahoj kočky,
dávno som neprispela žiadnym beauty článkom. Dnes to bude nail inšpirácia. Spolubývajúca si dnes kúpila marcový LaFemme a v ňom, ako darček objavila lak na nechty, krásnej metalovo čokoládovej farby, ktorú sme veľmi kreatívne nazvali Metal chocolate :). Ako správne dievčatá do voza aj do koča, ktoré milujú kozmetiku, sme ho hneď aj otestovali a vyfotili pre Vás.

 Nech sa páči, tu je výsledok...


Keďže už veľmi túžime po jari, snažili sme sa nový lak zladiť s novými lodičkami a púzdrovou kabelkou.

 
Dúfame, že sa Vám inšpirácia páči.
 Pokiaľ sa Vám lodičky páčia, dajte vedieť, vyfotíme Vám ich detailnejšie.

Teším sa na Vaše komentáre a zajtra prichádzam s hot pink inšpiráciou.


Momo a Linda

Naberte silu

Každý deň sa dá prežiť.
Uplynie zo sekundy na sekundu, z minúty na minútu, z hodiny na hodinu. 
Z rána bude čoskoro večer.
 Možno, keď ráno prídete do práce budete pol hodinu vzlykať na šatni nad tým čo Vás trápi, no potom si naneste maskaru a lícenku a choďte so vztýčenou hlavou do nového dňa. 
Keď Vám bude ťažko pomyslite na to, že sekundy plynú a vy za chvíľku pôjdete spať a možno už ten ďalší deň plakať na šatni nebudete.

Dnes rátam sekundy aj ja...


                                                                                                                           Momo

utorok, 5. marca 2013

Shining like a star

Dnes ráno som videla v autobuse dievča, nebola to žiadna miss world, obyčajné dievča bez príčeskov a umelých mihalníc. Na chvíľku som sa na ňu zadívala, mala strapaté vlasy, dokrčenú tvár. Ako to už ráno býva. Zrazu vytiahla telefón, prišla jej správa. Tak krásne a úprimne sa usmiala. V tej chvíli bola najkrajšia žena na svete. Bola šťastná...
Práve som počula pesničku Aicha od Outlandish. Zaznela tam fráza: Shinig like a star, by my side. Zvlášte koľko spomienok dokáže vyvolať takáto veta. Niekedy som tak žiarila aj ja, predtým som sa aj ja usmievala v autobuse, na ceste do školy, či do obchodu. Aj keď  sme boli spolu už 4,5roka. To viete len, keď niekoho milujete z celého srdca. Tak  naozaj. Dúfam, že ešte budem tak usmievať, raz...

Momo

piatok, 1. marca 2013

Slovenské zdravotníctvo - na zaplakanie

Možno nie každému sa bude pozdávať článok, ktorý zrovna nerieši make up. Z času na čas sa však stanú veci, ktoré Vás donútia napísať aj niečo takéto:

Je mi zle zo slovenského zdravotníctva.

Dovoľte mi, aby som obhájila svoj názor. K písaniu tohto článku ma doviedla aktuálna záležitosť. Ja aj moja mama máme tukové uzliny po rukách, aj nohách. Ja ich mám len pár zatiaľ. Nejak bolestivé nie sú, len sú dosť neestetické, máme proste také väčšie, menšie hrčky. Veľmi sa ich neoplatí vyberať s ohľadom na to, že po tom ostávajú jazvy na koži a všeobecne platí, že čím viac sa vyrezávajú, tým viac ich vzniká nových. Mame však vyšlo niekoľko nových naraz, tak išla s nimi k lekárke do Nových Zámkov. Tá jej bez odobratia vzoriek, či bližšieho vyšetrenia bez mihnutia oka vyhlásila, že je možné, že má nevyliečiteľnú chorobu nejakého latinského názvu. Tieto názvy pozná asi 5% obyvateľstva, no ona sa ani len neunúvala vysvetliť jej čo je to za chorobu, ani nejaké informácie o nej. Mama samozrejme ostala v šoku a s plačom odišla domov. Rozhodla sa ísť k druhému lekárovi, ktorý jej potvrdil, že sú to tukové uzliny a prisľúbil jej, že jej zo dve vyberie a pošle na rozbor. Keďže "recenzie" na lekárov sa šíria rýchlo a mama bola ozaj nervózna, popýtala sa na danú lekárku u priateliek. Táto doktorka už jedenej pani oznámila bez nejakých vyšetrení, že má nádor na mozgu a ďalšej, že má sklerózu multiplex. Ani jedna diagnóza nebola správna. Tá "doktorka" veselo vyhlasuje rozsudky smrti a nik ju za to nepotrestá? Kto dal tej mrche licenciu? Prečo ju ešte má? Naozaj nerozumiem. Ďalšia skúsenosť ma tiež naozaj nahnevala. Moja malá sestrička Sofia, ktorá má 10rokov máva často problémy s bolesťou hlavy. Mama sa ju preto rozhodla zobrať k lekárke na vyšetrenie očí. Zobrala ju na súkromnú kliniku v Nových Zámkoch, kde má doktorka priamo aj predajňu okuliarov.  Sestrička dala malej prečítať dobre známi plagát s písmenkami. Malá si zamenila jedno písmenko z predposledného riadku a len na základe toho padla diagnóza, že nevidí ani do diaľky, ani na blízko. Hneď bol ponúknutý veľký výber okuliarov, aj s cenovou ponukou. Nech sa páči. Mama teda zobrala malú do inej ordinácie na vyšetrenie, tam ju riadne vyšetrili se vším všudy a zistili, že sa malej zázračne napravil zrak a zrazu vidí aj do diaľky, aj na blízko. Človek by si myslel, že súkromná klinika je dobrá, no potvrdil sa opak. Zarábajú na dôvere ľudí. A malému dieťaťu, ktoré má zdravé očká by sa ničili od 10rokov, lebo doktorka chcela zarobiť 100€. Je mi z toho zle, keď na to pomyslím. Je mi zle z toho, že priateľkin syn sa doma začal dusiť a keď v nemocnici vyslovili diagnózu nik sa na smrť vystrašenej mladej mamičke neunúval vysvetliť definíciu choroby a ona si to musela doma googliť na internete. Je mi zle z toho, že keď chcem ísť k lekárovi bez termínu, musím platiť 10€ poplatok. Je mi zle z nemocničnej stravy, zo zariadenia nemocníc, z 50 ročných plachiet, županov a z toho, že si musím do nemocnice zobrať aj záchodový papier. Je mi zle z toho, že musím každý rok zaplatiť u gynekologičky 17€, ak  chcem, aby mi bez problémov vypísala recept celý rok. Je mi zle z toho, že v ordinácii musím čakať niekedy aj 5 hodín. Je mi zle z toho, že bez bonboniéry, fľašky, kávy, kozmetiky Vás lekár poriadne ani nevyšetrí. Je mi zle z toho, že v nemocnici v ktorej som raz ležala umrel človek len preto, že mu dali krv, zlej krvnej skupiny. Je mi zle z toho, že vidím v správach ako chytili policajti doktorku s dvomi promile, ktorá práve šoférovala do práce. Môžeme sa v štáte, ktorý nedbá ani na zdravotníctvo cítiť dobre? No nie...
Pozdravujem všetkých kompetentných.

MOMO